Diskusní fórum modelářů

Petros píše:Od Trumpety bude asi lepší,ale oba modely prý mají své klady a zápory.Kamo ještě není rozhodnuto,ale asi klasická zelenočerná ,nebo zelená s tmavozelenou,ale i různé polní úpravy,pokud jsou alespoň trošku zdokumentovány,vipadají zajímavě.

Simonidis píše:No, každopádně existují zeleno zelené verze:
http://mig3.sovietwarplanes.com/mig3/mig3am38.html

Jacque píše:Presne tak, 66misos má pravdu. Zeleno-zelené kamuflážne polia je výmysel. Pravdupovediac väčšina "zaujímavých" a "atraktívnych" kamufláži na Mig-3 je skôr varenie z vody. Keď pozerám na realne fotky strojov ktoré majú predstavovať, moc ma to nepresvedčuje. Skôr snaha výrobcov o atraktívne kamufláže.
V skutočnosti je to jednoduché. Prvé migy celozelené, potom zeleno-čierne. Ako už bolo spomenuté, tak u celozelených migov je badať rozdiely zelenej na rôznych povrchoch. Drevené časti boli totiž lakované zelenou, kovové farbené farbou na kovy. Ajkeď "v plechovke" boli oba typy farieb odtieňom viacmenej rovnaké, po aplikácii bolo vidieť rozdiel. Najmä vplyvom času. Rozbité Migy z Barbarosy ktoré fotili Nemci po letiskách sú toho krásnym dôkazom....niektoré slnkom vyťahané stroje majú až extrémne rozdiely. A potom boli klasické zeleno-čierne kamuflážne polia. Štandard ktorým sa nič nepokazí. Samozrejme v zime na bielo, buď je biela natretá na letnej kamufláži, alebo je aplikovaná pri výrobe v továrni (olietanie na zelenú u týchto strojov je teda nezmysel). Továrensky biele migy dostávali najmä jednotky PVO (napr. 120.IAP, 7.IAK, 127.IAP atd). Samozrejme ešte existujú nejaké poľné úpravy kamufláži, odlišovacie znaky/farby veliteľov, celých jednotiek a pod, ale chce to poriadne preštudovať podklady. Vidieť ich najmä posledný rok Migov v letectve, keď boli z vyčerpania zásob skladané kanibalským spôsobom (teda napr. z troch letu neschopných poskladať jeden letu schopný). Videl som bokorysy strojov podľa fotiek, nad ktorými som sa fakt zasmial. Napr. na jednej fotke bol mig pod maskovačkou ktorá vrhala na stroj tieň a kreslič to pochopil že je to kamufláž s hadmi a fľakmi, alebo migina ktorá stála pod nejakou železnou konštrukciou bývalého hangáru, a takisto tam tieň vrhal zaujímavé kamuflážne čiary
Výber kamufláže, konkrétneho stroja ešte pred stavbou je v Mig-3 dôležitý, lebo existovali rôzne výrobné verzie, ktoré sa v detailoch stroja odlišujú. Kryty zbraní, motora, výfukov, podvozok atď atď...teda bacha na to, aby nezvnikol mačkopes, že stroj je verzia roku 1941 a kamufláž z 1943....

Jozeff66 píše:Takze na niektorych snimkach kde sa jevia Migy3 jako zeleno-zelene,napriklad tuto,mohlo sa jednat o opravu?Jasne vidno tmavsiu farbu(ci svetllejsiu?) před chvostom na trupe alebo smerovke.Na ciernu to urcite nevyzera

Jacque píše:Ten mig č.64 je skutočne čierno zelena kamuflaž. Na dobových fotografiách sa nedá spoliehať na správny kontrast, tonalitu farieb a odtiene. Všetko záleží podľa toho ako to fotograf sfotil. Sám sa venujem dobovému foteniu, na analógove fotoaparáty z 30-40tych rokov, na klasický negatív, ručne to všetko vyvolávam. Takže viem dobre ako ťažko farebnosť sveta dostať do ČB škály. Všetko záleží ako filmový materiál používame, a ako vyvolávame negatív a fotopapier (časy, expozície, teploty chémií atd atd). Je to celá alchýmia a veda. Tak napríklad jeden stroj by som vedel sfotiť pri rovnakých svetelných podmienkach tak, že by tá čierna bola pekne kontrastná a vykreslená, a potom zase pri inom nastavení fototechniky tak že by kamuflážne polia boli sotva badateľné. Stačí pri fotení poriadne zvýšiť clonu (čím sa dostiahne veľká hĺbka ostrosti, pri malej clone skôr menšia hĺbka), alebo použiť farebný filter (to niektoré farby dokáže totálne zmeniť, napr modré, červené, žlté, zelené), pod/preexponovať, alebo pri vyvolávaní dlhšie/kratšie držať materiál vo vývojke a už to robí markantné rozdiely.
Najviac sa smejem nad odborníkmi ktorí dokážu pomocou nejakého software určiť o aký odtieň farby z ČB ide. To je tiež varenie z vody. Na to aby ste to dokázali rozlúsknuť, potrebujeme poznať podmienky vzniku fotografie. Tá má tak 5 rovín. Prvou je fotografický materiál, teda či je ortochromatický, panchoromatický či orto-panchromatický (alebo dokonca ešte nejaký iný, ale to už je nepravdepodobné), a akú citlivosť konkrétny negatív má. Každý materiál z ktorého je negatív sa správa k farbám inak. Druhá rovina je samotné fotenie. Nevieme aké svetlo tam bolo, ako fotograf nastavil čas uzávierky, clonu, ako správne zaostril diaľku predmetu, či nepoužil farebné filtre ktoré potláčajú či zvýrazňujú rôzne farby. Tretia rovina - vyvolávanie negatívu. Čas ktorým držíte negatív vo vývojke, prerušovači či ustálovači, teplota týchto chémií, ich riedenie/neriedenie a v neposlednom rade aj kondícia týchto fotochémií (inak sa správa liter novej vývojky, inak po 5 vyvolaných negatívoch, inak po 10...). Štvrtá rovina - exponovanie negatívov na fotopapier. Podobné ako u vyvolávaní negatívov, platia tie isté premenné. Len sa pridávajú rôzne "pushovacie" techniky, ktorými chceme niečo potlačiť alebo zvýrazniť. A posledná rovina, to je taká moderná....neviete ako verne vám dnešné technológie predstavujú realnu fotku, ktorá musela byť nejako prescanovaná, prefotená a vykreslená na monitore. To všetko si teraz skombinujte, znásobne možné variácie a zistíte že aj na takej fotografii nie je čierna ako čierna. Teda neostáva len držať sa overeného a potvrdeného. Z dobových fotografií sa toho dá vyčítať veľmi veľa, keď človek vie ako na to a rozumie sa tomu. Pozrieť však na fotku a povedať si, toto je zeleno-zelená kamufláž, je čisté šarlatánstvo....

EDIT....ešte keď sa teraz pozerám na tú porovnávačku strojov č.64 a č.42 čo zavesi 66misos. Z odborného fotografického hľadiska. Domnievam sa že stroj č.64 je sfotený na ortochromatickú emulziu negatívu, pretože červená hviezda (teda nám známa konštanta) je príliš tmavá. Ďalej je na fotografii veľké percento plochy zaplnené oblohou, priemerný fotograf by teda pri tejto situácii mal použiť aspoň svetložltý filter (stupeň cca 10), keď nie stredne žltý (stupeň 17-18). Na tmavožltý alebo orandžový, ktoré sa používajú u fotiek s oblohou to už nevyzerá. Hĺbka ostrosti pravdepodobne nie je nastavená na nekonečne, ale na niekoľko metrov (tipujem cca 8m). Podľa tieňa je to fotené okolo obeda, za slnečného dňa. Slnko má fotograf približne vľavo vzadu, teda slnečnú clonu pravdepodobne nepoužil. Na ďalšie fotoúdaje by som musel vidieť fotku v plnej kvalite, takto je to ťažké. Ale zachytenie farieb odpovedá čiernozelenej kamufláži. Stroj č.42 je vyfotený určite na panchromatickú emulziu negatívu, preto taký rozdiel v červenej hviezde. Tipoval by som že je bez filtra a bez sl.clony. Na ďalšie posúdenie treba kvalitnejšiu fotku. Ale tieto dva rôzne stroje a najmä ich červené hviezdy jasne ukazujú, ako bol použitý iný typ negatívu.

Jacque píše:

fresco píše:To Jacque: Zaujímavé čítanie. A vývojky si miešaš tiež dobové? Dá sa to ešte vôbec zistiť? U nemeckých by to šlo. Agfy nepustia a nemci boli pedanti. Takú Atomalku, alebo Finalku som si miešal aj ja dosť dlho keď som fotil na klasiku. Ale čo všetko sa mohlo objaviť na východnom fronte? Mnohé nie príliš kvalitné zrnité fotky ja javia ako po "pripálení" negatívu v čerstvo doriedenej Rodinalke tvrdou vodou.

Vlastnú chémiu si nemiešam, asi som moc pohodlný, či nemám čas a chuť to riešiť (samé testy pokus-omyl). Naviac mnoho prvkov niektorých receptov nejde zohnať práve najľahšie, alebo sú v takých minimálnych množstvách a cenách, že sa to musí oplatiť (a ja nevalím negatívy denne). Mal som možnosť pracovať s nejakými bežnými receptúrami (predpismi) podľa starej Kulhánkovej knihy, z ktorých mnohé sa dajú považovať za "dobové". Veď čo iné mohli mať za druhej vojny, tie chemické prvky sa prakticky nezmenili. Ale nejak ma to nenadchlo, a ani nevidím badateľný rozdiel vo výsledku, od moderných chémií (mám rád Ilford). Veď ani tie sa veľmi nezmenili, prakticky sú to "storočné" recepty, len tam majú nejaké moderné aditíva, ktoré uľahčujú vyvolávanie (väčšia tolerancia teplôt, menšia náchylnosť na akosť vody, atď). Skôr by som povedal, že vývojom prešli negatívy, je to modernejšie. Naviac už sa vyrábajú iba panchromatické emulzie. A zrno je zrno....to sa môže objaviť v ktoromkoľvek kroku výroby fotografie, keď sa to pokašle. Myslím že na fronte vojnoví fotografi asi najviac zápasili s kvalitou a akosťou vody. Len sa nedá vždy veriť kvalite fotiek z internetu. Často som nejakú fotku poznal z netu ako nekvalitnú, zrnitú, a keď som potom vo fotoarchíve našiel jej originál, bola krásna čistá.
Čo sa týka frontového fotografovania za vojny, na východnom fronte bolo tak ako všade dostupné všetko to, čo existovalo. Vynájdené receptúry chémii boli známe, negatívy a fotoaparáty sa vyrábali....v mestách nepostihnutých vojnou a s fungujúcim obchodom, sa dalo v špecializovaných predajniach kúpiť čokoľvek potrebné. Vojnoví fotografi to naviac fasovali. Približne v každej brigáde či divízii ktorejkoľvek zložky armády, figurovali v rámci osvetového oddelenia (tlač, hudba, propaganda atd) aj jeden-dvaja profi fotografi. Mali za úlohu dokumentovať život svojej jednotky. Nafotený materiál si odniesli do týlu divízie, kde ho spracovali, a často aj posunuli ďalej, pre armádnu tlač, teda nie len pre archiváciu. Všetko to boli v civilnom živote pred vojnou fotoreportéri, novinári či iní fotonadšenci, teda už vedeli, čo kde zohnať, ako urobiť a podobne. Ďalej existovali aj samostatní vojnoví korešpondenti, teda neviazaní k nejakej jednotke, ale voľne putujúci a naháňajúci dobré zábery. Práve ich fotky sú najznámejšie, pretože to robili tak trocha komerčne. Každopádne patrične vybavení boli, inak by sme sa dnes nemohli kochať tisíckami fotografií. Ďalšou vecou je, že foťáky mali aj obyčajní vojaci a dôstojníci v súkromnom vlastníctve, občas si niečo cvakli a tak. Ale spracovať si to museli nechať niekde spraviť...
ospravedlňujem sa ale za offtopic, radšej sa teším na stavbu miga....

MiG-1 píše:Už neviem, kde som o tom čítal, alebo s kým som sa bavil... ale kontrast medzi dvoma zelenými závisel nielen od fotografa, ale jednoducho od hrúbky vrstvy čiernej. Spod tenučkej jednoducho presvitala pôvodná farba.

MiG-1 píše:Tá čierna sa ako čierna neoznačovala... v skutočnosti bola popisovaná ako "tmavá, blízka čiernej"...

MiG-1 píše:Čo sa týka červenej na výsostných znakoch, tak by bolo dobré brať do úvahy, že zo všetkých farieb najviac podliehala poveternostným vplyvom.