Svojho času som si prisahal,že rezin nechcem v živote vidieť.Ale ako sa hovorí sľuby a prísahy sú od toho aby sa porušovali.Dlhé roky som totiž čakal že sa snáď objaví model mojej srdcovky,modelu vozidla na ktorom som strávil svoju vojenčinu.Až teraz sa tomuto typu venovala f.Panzershop a DOK M vydala.Jedná sa unikátne zariadenie využívané našou armádou v 70 až 80 rokoch minulého storočia.Vozidlo bolo poháňané dizelelektrickou trakciou,a bolo využívané ženijnym vojskom.Dokázalo zastať prácu buldozéru,nakladača,ťahača, dalo sa tiež použiť ako núdzová elektáreň,jej hnacie mechanizmi nahradili i zváračku.Vozidlo bolo plne využitelné i ako vyprošťovák.
Model DOKu obsahuje podľa údajov výrobcu cca 500 dielov,zčasti rezin,zčastileptené diely,dve planžety,foliu pre zasklenie kabíny,dekál obsahujúci i palubnú dosku.Keďže som niaký ten rok ,či skôr desaťročie rezin nestaval,zahájil som prácu na relatívne najlachšej časti,lopate.Na môj údiv,práca na zostave bola absolutne bez problémov.Doplniť som sa rozhodol len prepravné svetlá používané pri jazde na komunikáciach,ich zakáblovanie,a chýbajúce oko na hornej časti radlice.Po týchto skúsenostiach som sa pustil do šasi prednej časti .Po zložení základného rámu,som nasadil predné horizontálne a vertikkálne kladky hlavného navijáku.Teleso tohoto som nalepil na zadnú čať rámu a doplnil som ho o lano z olovených dratikov.Na kryt el.motora som doplnil skrutky.pred naviják som vlepil snek pre ukladanie lana.Na miesto som osadil prednú nápravu kde som doplnil kryty pre prístup k el.motorom.Keďže výdychy chladiaceho vzduchu motorov v tubuse nápravy boli tenké zosílil som ich a nalepením sieťky naznačil otvory výstupu vzducu.Zatial posledným krokom bola kompletáž nosníka kráľovského čapu,spolu s tiahlami hydraulického systému natáčania oboch častí vozidla.Doterajšiu prácu môžem hodnotiť ako max pohodovú ,ak sa dá práca s rezinom takto nazvať.