Bohužiaľ, keď ja som bol na vojne, tak na muničáku bol jeden stražák zastrelený.
Práve sme stáli v rade na večeru, keď bolo počuť výstrel... O niekoľko minút sa už hnala sanitka z ošetrovne smerom k muničáku. Stalo sa, že jeden strážny zastrelil druhého. Druhý, alebo ďalší deň(?) sme sa rozprávali s veliteľom stráže - čatárom - ktorému sa ešte stále triasli ruky, keď držal ponúknutú cigaretu. On bral toho (vtedy ešte len) postreleného na rukách na strážnicu a potom ho dali do sanitky (UAZ s nosítkami zavesenými do tých kožených ušiek). Hovoril, že vpredu mal len ranku, ale vzadu mal vytrhnutú štvrtinu chrbta pod lopatkou, videl ako mu tam bilo srdce. Než došli so sanitkou na bránu, chlapec vydýchol. Na druhý deň sme potom my mladí umývali podlahu v tom UAZ-e, celá bola od krvi. Oficiálna verzia mimoriadky bola, že ten zastrelený prebehol cez muničák k druhému stanovišťu, schoval sa za krík a keď tam druhý strážny prišiel, tak na neho vybafol a ten ho z fleku odstrelil. Kvalifikovali to ako napadnutie strážneho a ten chalan bol oslobodený (neskôr mu ponúkli prevelenie k inému útvaru - on odmietol). Každého, kto bol v stráži však zarazí fakt, ako to, že mohol hneď strieľať, keď náboj nesmel byť bezdôvodne zasunutý do nábojovej komory. Neoficiálne však títo dvaja kšefty s benzínom, naftou a rôznym iným materiálom. Nedávno pred tým sa im podarilo "premiestniť" niekoľko veľkých hliníkových okien zo skladu VSB, a vraj pekne na tom zarobili (urobili aj väčšiu "akciu" - speňažili prefabrikovanú betónovú garáž, aj s odvozom "objednávateľovi"). Pohádali sa na peniazoch a výsledok bolo, že jeden druhého zastrelil.